Pre mňa je séria Elvíra paralelný vesmír.
Séria Elvíra bola iná ako Voľný pád, veľmi osobná. Sú tu dve paralely s mojím životom - hlavná postava Zuza a jej spackaný život a Elvíra.
Ako človek, ktorý stretol v živote niekoho takého, ako Elvíra, žil s ním, a čím dlhšie s ním žil a spoznával ho, tým viac zisťoval, že ho vlastne vôbec nepozná; obdivujem vašu schopnosť pretaviť zjav takého človeka do slov.
Ja sama mám problém, čo i len sčasti charakterizovať človeka, ktorý sa vlastne charakterizovať nedá, pretože jeho správanie nezapadá do žiadnej "škatuľky" a je vysoko nepravdepodobné u človeka s jeho statusom a v jeho veku. Ale aj preto, že sú "veci", ktoré keď pomenujete, akoby strácajú na sile, význame. U vás nie.
V celom texte badať vašu schopnosť pomenovať nepomenovateľné, sprostredkovať nesprostredkovateľné (osobitne téma zo Zálesnej do Bratislavy veľmi rezonovala, je to krásne a výstižne podaná alegória, jedna z tém, ktorú často s mojou Elvírou riešime a ktorej som lepšie porozumela aj vďaka tejto alegórii).
Podobne ako Zuzafristakova, som v "neriešiteľnej" životnej situácii, ubitá ako pes, prišla k "Elvíre" (akurát táto je mužského pohlavia 😉), a tiež ma dotyčný veľmi podobne "učil" a začali sa diať "divy". Mala som zimomriavky, jednak z mne dôverne známych stavov, aké zažívala Zuza, v ktorých som sa veľakrát našla, ale najmä zo situácií a dialógov s Elvírou, takmer úplne identických s tými, aké som zažila aj ja s týmto dotyčným, koľko spoločných myšlienok s ním, najmä Elvíry ale aj Zuzy. Vymenovanie všetkého, čo je až k neuvereniu podobné, by zabralo veľmi veľa miesta, a moja recenzia je už tak dosť dlhá, takže to som vypustila.
Táto séria ovplyvnila aj moje zmýšľanie o dotyčnom a vzťahu s ním, napr. som bola frustrovaná z obrovského vekového rozdielu medzi nami, vďaka ktorému je prakticky nemožné pre nás sa začleniť do spoločnosti. Oči sa mi otvorili až pri Elvírinej vete : stará múdra bosorka musí byť najprv stará. Nuž, za "divy" sa platí, a v tomto prípade vekom. Vždy lepšie, ako dušou😁.
Samozrejme, okrem "ezoteriky v praxi" je to aj hodnotné literárne dielo, napínavé, veľmi dobre vykreslenie prostredia aj psychiky postáv a opäť aj návykovosť, t.j. nemožnosť sa od knihy odtrhnúť, ak sa čo i len trochu dá čítať.
Ten dotyčný človek, ktorého prirovnávam ku Elvíre, je zrakovo postihnutý a veľmi by uvítal formu audiokníh (ja by som sa zase potešila klasickej papierovej). Alebo mu celú sériu jednoducho prečítam, lebo je už veľmi zvedavý😁
Ďakujem Helar, séria Elvíra je majstrovské dielo "praktickej ezoteriky" a som nesmierne rada, že som mala možnosť ju prečítať. Verím, že vaša tvorba bude mať pokračovanie (uskromnila som sa, nemusí mať ani vydavateľa, to pokračovanie stačí 😉).
Dnes ma to velmi zaujalo.
Som nesmierne zvedava na povahu a agendu univerza, a zaroven sa bojim odpovede – aby som napriklad neuvidela veci, ktore ma komplet odpalia, lebo ich nebudem schopna spracovat – v zmysle ‘co to teraz znaci pre moj ludsky zivot’.
Je dost mozne, ze potrebujem, aby bolo benevolentne, aby ma nesvaclo.
Tak tym padom vyzeraju aj moje vhlady v samanskom putovani.
Moj posledny uhol pohladu k agende univerza je priblizne takyto:
Univerzum je primarne zvedave.
Data collecting system.
System chce co najvyssiu variabilitu, co najviac moznosti co sa este da, a data input.
Kazda mozna ludska akcia (+vnimanie) je vitana a rovnocenna, pretoze dodava vstupne informacie do systemu.
Ako sa to citi pre cloveka x, je irelevantne. (Okrem teda tych zozbieranych dat.)
Pre mna je rozpor v tom, ze ako tolteci vnimam, ze toto univerzum ma predatorsku crtu.
A zaroven skusenost vo mne hovori, ze jestvuje cast univerza, ktora je benevoletna a podporujuca.
A kedze sa predatorsky vs benevolenty v mojom mysleni vylucuju, skumam, ako by bolo mozne, keby boli obe pravdive naraz.
No vidim maly vysek, a este menej suvislosti velkeho obrazku.
Zaujimaju ma skusenosti a vhlady ostatnych (samansky ci inak) komunikujucich, ktori sa touto temou uz zaoberali.
„Benevolentný“ a „podporujúci“ sú ľudské hodnotenia. Univerzum je umožňujúce. Niekomu niečo umožní – a ak je to proti tebe, máš smolu.
To s tou zvedavosťou máš správne. Všetko dostáva šancu prejaviť sa, aby to buď niekam viedlo, alebo bolo skanalizované. Veci sa len potrebujú hýbať, pretože čo sa nehýbe, vlastne sa neprejavuje a načo to tu potom je.
Ako to vnímam ja, Univerzum sa stará o to, aby prežilo aj naďalej. Prežíva na emócii, nie na hmote – a keď sa hmota zastaví a prestane produkovať emóciu, začína sa nad ňou zdvíhať sekera. Otec: „Emócia je emócia. Mne je jedno, akého typu; nie je jedno, akej intenzity. Preto sa staraj, aby si sa cítila dobre – pretože sa ja postarám, aby si sa nejako cítila.“ (… a bez toho môžeš byť = môj dovetok 😛 )
To mi dava zmysel v kontexte tolteckeho zameru vynulovania emocii – vedie totiz k odstavke dodavky dat. 😁
Nedavno som objavila platformu Quora. A pri scrollovani som nasla toto (vid link dole). Neviem presne ako, nejako to pre mna suvisi s temou.
Ide najma obrazok.
Za a), moj system vie, ze to sedi, lebo sme podobne zazreli, nie raz;
b) prvykrat som pocula o takomto opise anjelov (ak viete, kde presne sa to v biblii opisuje, prosim napiste instrukcie ako to najst)
c) pri pohlade na obrazok som fascinovana a znechutena zaroven. Podobne ako pri grafickych fotkach z ludskej anatomie – je mi to nechutne, ale neviem sa prestat divat.
Link na foto na Quora: (divat sa na vlastnu zodpovednost 😁 ak sa pozriete: Vyvolava to vo vas nieco?)
https://www.quora.com/Why-do-angels-usually-say-do-not-be-afraid-whenever-they-appear-to-humans-Are-angels-actually-scary/answer/Claire-Jordan-10?ch=17&oid=1477743819232519&share=53a38745&srid=3Q6XSS&target_type=answer