Článok 5 z 6
Minule sme si hovorili o modeloch reality. Spomeňme si: ak sa prirovnáme k počítaču, tak náš model reality je ako hardvér a náš spôsob života je ako softvér, ktorý robí z hardvéru použiteľnú jednotku… denné narábanie s hardvérom, teda naše každodenné rutiny.
Pozrime sa na to, čo taký spôsob života je. Môže to byť napríklad spôsob, akým meditujete – existuje mnoho spôsobov meditácie a vy ste si z nich vybrali práve ten jeden. Zotrvávate stále pri tom istom, alebo svoju meditáciu vylepšujete?
To isté s cvičením. Cvičíte stále len to jedno, alebo zvyšujete svoju záťaž a pridávate cviky na iné partie svalstva?
Náš spôsob života je to, čo robíme, PLUS spôsob, akým to robíme. Akým pracujeme, Ako vychovávame deti. Ako sa stravujeme. Čo so vnútri hovoríme, keď sa dostaneme do stresu. Spôsob, akým reagujeme na život. 🙂
A už som to nahryzla: buď na život reagujeme stále rovnako a stagnujeme, alebo naše spektrum reakcií sústavne rozširujeme – a vyvíjame sa. Sú ľudia (jedného takého poznám 😉 ), ktorí sú doslova posadnutí potrebou sústavne sa zlepšovať a snahou stať sa čo najlepšou verziou seba samého. Stále skúmajú, čo by sa dalo robiť inak a čo by bolo lepšie. Tento ťah vpred môžu mať buď v jednej oblasti života, alebo vo všetkých.
Je to prístup k sebarozvoju. Jeden sa volá „žiť na autopilotovi“ alebo „fungovať z autopilota“. To vtedy, keď sa v živote niečo naučíte a potom to praktizujete až do konca svojich dní. Lenže vaša pôvodná zručnosť, ktorá bola kedysi špičková, zostáva na svojej pôvodnej úrovni – kým svet okolo vás sa vyvíja a čoskoro vás v zručnostiach a schopnostiach predbehne.
Kamarát tomu hovorí „čas kosiť a čas brúsiť kosu“. Keď stále len kosíte (t. j. produkujete 40 hodín týždenne), nezostáva vám čas brúsiť kosu – a po chvíli bude kosa tupá a na to, aby ste kosili rovnako výťažne, budete musieť do práce vkladať čoraz viac námahy.
To isté je aj so životom. V detstve do vás nahvízdajú nejaké programy a vy s tými programami potom buď fungujete po zvyšok svojho života, alebo si vyhradíte nejaký čas aj na „brúsenie kosy“ a pozriete sa, aké programy vášho autopilota riadia váš život – a či stoja za to… Tomu sa hovorí „žiť vedome“. 🙂
A teraz otázky na telo.
- Koľko času v živote trávite kosením a koľko brúsením kosy?
- Ako vyzerajú vaše denné rutiny? Máte v nich zabudovaný aj „čas pre rozvoj“ (napr. nové nápady a poznatky, nové techniky robenia vecí, nové uhly pohľadu)?
- Vyzerá to rovnako vo všetkých oblastiach vášho života – alebo len v niektorých?
Chcete dosiahnuť stav, kedy popri živote sústavne skúmate svoje modely života a ak sa dá, nahrádzate ich lepšími, ktoré viac podporia dosahovanie vašej predstavy o dokonalom živote pre vás.
Už som to spomínala, ale kedysi som bola na webinári s Robinom Sharmom, kde rozprával o tom, ako on sa programuje na osobný rast. Zaviedol si pravidlo vstať o hodinu denne skôr, 20 minút venovať meditácii (čo je vlastne napojenie sa na svoj vnútorný zdroj intuície a sily), 20 minút venovať zmúdrievaniu a 20 minút cvičiť. Ja som dovtedy mala rádio nastavené tak, aby ma budilo jedenapol hodiny predtým, než bolo treba vstávať… Ako som počúvala Robina Sharmu, rozhodla som sa túto jedenapol hodinu polihovania a počúvania hudby (kedy som tiež pracovala s intuíciou, ale nie tak vedome) premeniť na 30-40 minút zmúdrievania (čítaním starých knižiek, čo som si kedysi v záchvate hoardingu ponakupovala, a ich postupnou likvidáciou, teda uvoľňovaním priestoru pre niečo nové v živote 😉 ), nejakých 10 minút cvičenia (lebo som núteným posedávaním celkom prišla o pás a to ma urážalo) a meditáciu sa mi podarilo presunúť na večerné hodiny ako štart pre moje mimofyzické výlety. Tým som pokryla potrebu tela (aby sa v nohách nevytvárali tromby), potrebu srdca (rýpať sa v svojom vnútre a začať sa mať rada) i potrebu hlavy (stále sa dozvedať nové veci, čím sa mi staré veci dávajú do nových kontextov a menia sa mi uhly pohľadu).
Keď som sa potom zapísala do viacerých kurzov, začala som dostávať navyše veľmi konkrétne nástroje a cvičenia, ktoré sa dali praktizovať v priebehu dňa, takže moja „denná rozvojová rutina“ nebola vytesnená len na obdobie okolo spánku.
Páči sa mi prístup Vishena Lakhianiho, ktorý do nás natĺkal: „Kedykoľvek vidíš u niekoho iného niečo, čo by ťa zaujalo, nemaj obavu prevziať to a skúsiť, nakoľko by to pomohlo tvojmu vlastnému životu. Neexistuje monopol na spôsob života.“ 🙂 Preto je Vishen jeden z mojich obľúbených učiteľov a dosadila som si ho aj do svojej Rady starších.