Článok 4 z 6
Už sme si povedali, že to, čo nás ako ľudské bytosti formuje, sú náš model reality a náš spôsob života (rutiny).
Oboje sa dá ľahko hacknúť – tak jedno, ako aj druhé môžeme bez veľkých problémov meniť a zlepšovať.
Dnes sa budeme venovať modelom reality.
Maxwell Maltz, plastický chirurg, napísal knihu Psycho-cybernetics (Psychokybernetika). Kniha sa venuje presne tejto téme. Maltz totiž zistil, že keď u niekoho urobil plastickú chirurgiu, podstatným spôsobom sa zmenilo vystupovanie danej osoby v svete. Ľudia mali viac sebadôvery, mohli sa im zmeniť niektoré aspekty osobnosti.
Zažila som to na sebe. Ako dieťa som mala hrozné zuby – rastom, vzhľadom aj kvalitou. Vyzerala som ako Freddie Mercury, len bez fúzikov. Keď som sa z nejakého dôvodu nebodaj musela zasmiať, rýchlo som si zakrývala ústa rukou. Na VŠ som si nechala u súkromníka urobiť korunky, pričom mi drasticky zredukoval to vytŕčanie zubov – a ja som odrazu nemala problém ukázať svetu tvár! Lenže… vtedy boli k dispozícii len živicové korunky a na niektorých miestach museli byť tenké, aby sa do nich zmestili zvyšky mojich pôvodných zubov, tak sa mi jedna po pár rokoch v strede predrala. A znova bol problém na svete, pretože uprostred predného zuba som mala tmavý fľak. Po nežnej revolúcii mi museli korunky strhnúť (totálne sa mi zahnisali korene, pretože pôvodné zuby boli ofrézované u zubára na dôchodku doma v kuchyni a bez akéhokoľvek umŕtvenia, takže pod tými korunkami pracovali)… Dlhej reči krátky zmysel: medzičasom som vedela, že som alergická na živicu v ústach, tak som dostala porcelánové korunky. (Tiež dosť veľká Odysea, ale čo už. 😕 Z nejakého mne nepochopiteľného dôvodu v mojom prípade veci nikdy nejdú jednoducho – ani keď to predpokladám.) A keď už som mala ústa plné bielych, pekných zubov, čakala som na zastávke na autobus, okolo šiel nejaký sváko, ja som mu svoje nové zúbky predviedla a on sa pristavil: „Slečna, vám by za ten úsmev mali platiť…“ A čo ja na to? „Keby ste vy vedeli, koľko som zaň zaplatila ja!“ 😀 Ale fakt je, že odvtedy som si už ústa rukou zakrývala len pri zívaní.
Maltz skúmal, prečo sa povaha alebo správanie ľudí po plastike zmení. Zistil, že tá maličká úprava napr. nosa spôsobí, že sa u nich zmení model reality, že sa začnú cítiť ako iný človek – len preto, že začali byť presvedčení, že vyzerajú lepšie. A toto presvedčenie zmenilo potom celú reťaz naň naviazaných presvedčení v ich mysli. Na základe toho napísal:
„Nie je prehnané tvrdenie, že každá ľudská bytosť je do istej miery hypnotizovaná buď predstavami, ktoré nekriticky prebrala od iných, alebo mantrami, ktoré si opakovala donekonečna, až sama seba presvedčila, že sú pravdivé.“
Sami seba presviedčame, že vyzeráme dobre alebo zle. Že sme chytrí alebo hlúpi. Prevažná väčšina toho, čo o svete veríme, bola do nás cielene naprogramovaná alebo to nekriticky spískala naša detská dušička, ktorá sa snažila nájsť zmysel v komplexnom svete, do akého sa narodila.
Ak pochybujete o tom, že si utvárate svet okolo seba, tak vám poslúžim fejkovou štúdiou, ktorú robili psychológovia na vzorke hotelových chyžných. Spozorovali, že chyžné robia denne fyzicky náročné práce – obracajú matrace, veľa sa nabehajú, majú sústavný pohyb… Tak si ich zvolali a nechali si vyčísliť, čo všetko chyžné robia. Ako im načúvali, vkladali do toho obdivné výkriky typu „Až tak veľa?A viete, že touto činnosťou spálite až XY kalórií?“ V kontrolnej skupine s chyžnými nekomunikovali. Po asi mesiaci sa vrátili k svojej ospievanej skupine a zistili, že za ten mesiac chyžné začali strácať na váhe! Ich cholesterol sa znížil! A to všetko preto, že chyžné dostali nové presvedčenie – že ich práca je vlastne rovná cvičeniu.
Ak nové presvedčenia dokážu zmeniť vaše fyzické telo, čo všetko ešte dokážu? Nuž, ukazuje sa, že ak si osvojíte nový model reality, dokáže zmeniť aj ľudí okolo vás…
Hovorí sa tomu Pygmalionovský efekt: v roku 1968 učiteľom v škole povedali o zopár náhodne vybraných deťoch, že sú extrémne inteligentné – hoci neboli. Súčasne však učiteľovi zakázali správať sa k tomu dieťaťu nejako inak či dokonca mu to prezradiť. A čo sa ukázalo po pol roku? Deti, ktoré boli označené za „výnimočné“, hoci o tom netušili, sa stali výnimočnými! Ich výkony prevýšili výkony ostatných detí – len preto, že tomu učitelia verili…
Vaše presvedčenia ovplyvňujú ľudí okolo vás. To, čo od sveta očakávate, ho takým urobí.
Naše modely reality
Mnohí preberáme svoj model reality od nášho prostredia. Ale koľko z tých modelov má zmysel? Napríklad počítanie kalórií ako prostriedok na zníženie hmotnosti. Veľa biohackerov a lekárov hovorí, že to je somarina. Alebo potreba potiť sa vo fitnessku, keď existuje štúdia, ktorá dokladá, že len kreatívnou vizualizáciou sa dá dosiahnuť 98% z toho, čo inak dosiahnete potením sa vo fitku! Novšie modely ako Wildfit menia spôsob, ako ľudia nazerajú na jedlo.Iná vec je dôchodok. Je dôchodok ešte stále únosný model v dnešnom svete? Alebo intuícia: funguje vtedy, ak veríte, že funguje. 🙂 Ďalší príklad: viera. Viera má veľa osvietených pasáží a rovnako veľa pasáží založených na myslení jaskynného človeka, ktoré potláčajú ľudí a infikujú do nich pocity viny, hanby a nevyhovovania. Alebo univerzitné vzdelanie ako základ prosperity: je dnes naozaj potrebné v svete, ktorý sa mení vyššou rýchlosťou ako sylaby?
Preto je také dôležité venovať pozornosť novým, vznikajúcim modelom reality – a najlepší spôsob je cez sebarozvoj. Keď začnete rozvíjať sami seba, musíte sa vystaviť aj takým modelom reality, ktoré priamo nabúrajú vašu predstavu o fungovaní sveta – a nejako ich zapracovať do svojho svetonázoru tak, aby zapadli. Toltékovia tomu hovoria „zastaviť svet“ – budovať si schopnosť udržať v hlave súčasne dve protichodné myšlienky a hľadať kontexty, kedy ktorá z nich zaberie. Je to, ako keď prestanete stáť na betónovom móle, s nohami pevne na zemi, a vyleziete na surfovaciu dosku a necháte sa niesť vlnami – nikdy neviete, kam presne a ako ďaleko vás donesú, ale kým zostávate na práve sa týčiacej vlne, vždy to dáte.
Vystavujte sa rôznym predstavám. Nikdy neviete, s ktorou zažijete jazdu svojho života. 🙂