Prípravný článok 2 z 6
„Realita je vec dohody. Okrem princípov vedy a zákonov sa všetky ostatné pravidlá dajú zohnúť alebo porušiť.“ — Tim Ferriss
Už minule sme nahryzli tému bludidiel. Je to dôležitá téma, pretože ľudia sa často nerozhodujú racionálne. Myslíme si, že tak robíme – ale opak je pravda. Správanie dedíme a odovzdávame nie cez racionálnu voľbu, ale ako „nákazu“. Keď si nie sme istí, ako zareagovať na novú situáciu, inštinktívne sa pozeráme, ako reagujú iní, a riadime sa tým. Napríklad v prípade koronavírusu som šla do obchodu kúpiť cukor, ale keď ho nemali a videla som, ako ostatní zhŕňajú toaletný papier, tiež som jeden balík kúpila… Nie že by som ho bola potrebovala – ale nechcela som niečo prehliadnuť. 😉
Vedome imitujeme iných.
Zbavuje nás to nutnosti rozmýšľať sami za seba. Niekto – otec, matka – nám povie, kde máme schopnosti, čo je dobré študovať a ako je dobré orientovať sa na zamestnanie, aby sme si na seba zarobili. Problém je v tom, že hoci sa nám vo väčšine prípadov snažia pomôcť a dopriať to najlepšie, dopriavajú nám to, čo by bolo bývalo „to najlepšie“ pre nich… ale nie nutne pre nás! My sme predsa iný jedinec, s inou povahou a inými talentmi a možno aj iným vnútorným prežívaním! Ale pretože rodina pre nás predstavuje jediné bezpečie a autoritu, nasledujeme ich vzor – aj vtedy, ak sa to necíti celkom dobre. Robíme čo najlepšie tak, ako by robili vzory, ku ktorým vzhliadame. A nechávame sa programovať hodnotami, predstavami a strachmi týchto vzorov.
Dúfame, že imitovanie iných nás povedie k úspechu. Ale čo ak sme naprogramovaní od narodenia inak a ten, koho by sme mali napodobňovať a počúvať, je tichý hlas v našom vnútri?
Robíte skutočne to, čo vás dobíja energiou, čo robí váš život životahodným? Žijete svoj sen – alebo sen svojich rodičov?
Pozrite sa na svoju minulosť. Nie sú v nej ukryté situácie, ktoré vás smerujú na určitý typ aktivity/pôsobenia – iný, ako ste robili doteraz?
Bludidlá
Bludidlá sú bezmozgové pravidlá/predsudky, ktoré vytvorilo prostredie a ktoré my od neho nekriticky výchovou preberáme. Od rodičov, od učiteľov, od rovesníkov, od kultúrneho prostredia. Veľa z týchto pravidiel nás osekáva na „priemer“ a bránia nám robiť to, v čom vynikáme.
Bludidlá sú zaujímavý predmet na štúdium. Sú to predpoklady, ako by mal život vyzerať a fungovať. Podľa niekoho, obvyklenie podľa nás.
Tu je ich zopár, ktoré si treba skutočne uvedomiť:
- Ísť za peniazmi je zlé.
- Úspech sa zakladá na tvrdej práci.
- Keď pracujete 8 hodín denne, viete sa o seba postarať.
- Stanovuj si realistické ciele.
- Bez štúdia to ďaleko nedotiahneš.
- Každá žena potrebuje muža.
- Každý musí byť nejakej národnosti/občanom nejakého štátu.
- Musíš byť veriaci, ak chceš byť spasený/spirituálny/morálny.
- Muž musí vedieť zabezpečiť svoju rodinu.
Ako odhaliť bludidlá, ktorými sa riadime?
Bludidlá sa k nám dostávajú indoktrináciou, ktorá prichádza piatimi kanálmi:
1. výchovou („indoktrináciou“ 😉 ) v detstve
Yuval Harari v knihe Sapiens porovnáva dieťa a ostatné mláďatá. Obvykle sa mláďatá iných živočíšnych druhov rodia ako miniatúrna kópia dospelého jedinca. Nejako vnútri vedia, že sú pes alebo mačka – a majú také prejavy, aj keď ich prostredie vychováva inak.
Ľudské mláďatá sú v tomto iné. Sú akoby nevypečený bochník chleba. Preto sa dieťa dá vychovať, že z neho bude budhista alebo kresťan, kapitalista alebo sociálny tvor, sebavedomý alebo totálne puknutý jedinec. Ako deti prechádzame procesom formovania, utvárania. Deje sa to cez kognitívnu zložku, cez myšlienky, ktoré nám prostredie výchovou implantuje do našich hláv. Veľmi často preberáme presvedčenia našich rodičov, starých rodičov, učiteľov a iných ľudí, ktorých máme ako deti okolo seba.
2. cez osoby s formálnou autoritou
Sem patria predovšetkým osoby s výraznou mediálnou prezenciou – napríklad politici. Každú chvíľu sa niekde na svete prevalí škandál, kedy sa ukáže, že nejaký politik nehanebne klamal, alebo že využil možnosti cielenej reklamy cez sociálne médiá, aby skreslil vnímanie potenciálnych voličov podsúvaním nepravdivých informácií.
Potrebujeme si dať veľký pozor, aby sme slepo nepreberali predstavy politikov. Keď človek niekoho vníma ako lídra, automaticky začína imitovať aj jeho hodnoty!
3. cez potrebu patriť niekam
Sem patrí téma kultov. Ku kultom sa pridávajú ľudia z jedného dôvodu – cítia sa osamelí a izolovaní. Potrebujú potvrdenie svojej hodnoty, potrebujú vedieť, že aj iní ľudia sú podobní ako oni. Pre ten pocit sú ochotní vysadiť kritické myslenie a slepo nasledovať nejakého gurua – len aby boli súčasťou väčšieho celku.
Niekedy preberáme bludidlá, ktoré nás obmedzujú, len preto, aby sme sa podobali na prostredie – aby sme zapadli do určitej skupiny ľudí. Veľmi často to vidíme u dospievajúcej mládeže, kde „podobať sa“ je dôležité, ale prehlasuje sa to za „odlišnosť“ (od generácie rodičov). Alebo sa to isté deje v rôznych náboženstvách, prípadne v podnikoch s výraznou kultúrou alebo v etnických skupinách. A kým nám tieto skupiny dávajú pocit spolupatričnosti, niektoré z nich môžu mať vskutku nebezpečné bludidlá.
4. cez spoločenský dôkaz
Vezmime si CocaColu. Ako je možné, že milióny ľudí po celom svete sa nalievajú vysoko koncentrovaným fruktózovým sirupom? Pretože majú brilantných marketérov a tí využívajú predovšetkým sociálny dôkaz na to, aby vás obrátili na svoj obraz. Ich reklama v podstate nehovorí nič iné než „pozri – každý to robí, tak by si to mal robiť aj ty“. A potom v reklamách ukazujú šťastných a veselých ľudí, jak do seba lejú kolu v skupine rovnako vytešených a sú za to obľubovaní. Budujú na predvádzaní pozitivity a… hej, keď to tých iných tak teší, malo by to aj teba!
Ale nezostaňme len u CocaColy. Vezmime si vegánstvo, ktoré sa tiež premenilo na módny trend. Odhliadnime od príčin, prečo sa ľudia kedysi na vegánstvo dali – ale prečo sa naň dávajú dnes? Pretože každý to robí a je to „hip“. To isté bolo pred pár rokmi s celiakiou. Ľudia so zdravotnými problémami začali kupovať bezlepkové tovary, pretože to bolo pre nich zdravšie. Ale mnohí zdravovýživníci preskočili slovká „pre nich“ a začali tiež kupovať bezlepkové veci – pretože sú „zdravé“! Ale… sú skutočne zdravé pre niekoho, kto má schopnosť stráviť lepok? Nepodporujú dlhodobou abstinenciou od lepku precitlivelosť na lepok v inak zdravom organizme? To už sa nik nepýta…
Alebo fajčenie. Pôvodná „fajčiarska epidémia“ začala využitím spoločenského dôkazu. V 60. a začiatkom 70. rokov tabakoví producenti platili hollywoodskym hviezdam za to, aby sa objavovali so špakom v puse. Vznikol obraz „hrdina fajčí“. A keď potom prišla móda elektronických cigariet, často sa na ne dali aj ľudia, ktorí dovtedy vôbec nefajčili – pretože to robili všetci ostatní!
5. cez naše individuálne vnútorné neistoty
Naše vnútorné neistoty sú mašina v našej hlave, ktorá dáva veciam význam. Napríklad pracujete ako diví a ste skutočne dobrí, ale niekomu inému sa dostane uznania. Mašina vo vašej hlave tomu dá okamžite význam: „nie som hoden uznania“ alebo „mňa všetci prehliadajú“ alebo „môj šéf je somár“. Alebo prídete s výhovorkou, že ten druhý vyzeral lepšie alebo že ho bolo večne počuť, prípadne že sa vyťahoval alebo že je život jednoducho nefér. Naše vnútorné neistoty nás vedú k tomu, že si vytvoríme bludidlá a potom žijeme v nimi vymedzených mantineloch a neuvedomujeme si, že tie mantinely sme si vytvorili my sami…
Naším cieľom je začať odhaľovať všetky bludidlá, ktoré sa na nás v priebehu rokov nachytali, a postupne ich neutralizovať. Len čo s tým však začneme, stretne sa to s neporozumením prostredia. Budú nás súdiť a kritizovať – a s tým potrebujeme rátať a nenechať sa tým odradiť..
Domáca úloha:
Vezmite ceruzku a papier. Pozrite spätne na posledné dni a zapíšte všetky bludidlá, ku ktorým ste sa prihlásili. Potom rozšírte svoje pozorovanie na posledný týždeň, posledný mesiac, posledný rok… a opakujte tak často, kým ich nevychytáte všetky.