„Problémy a výzvy sú najväčším požehnaním tvojho života; sú tvoja šanca rýchlo rozšíriť a prehĺbiť svoje vnímanie. Keď sa pri niečom cítiš v nepohode, je to tvoja najväčšia šanca narásť. Čím väčšia nepohoda, tým väčší potenciál naučiť sa. Čím viac ťa niečo vytáča, tým viac je to ‚tvoje‘. Keď ťa to už nevytáča, tak už to nepotrebuješ, pretože si sa lekciu naučil. Keď sa zmätok a rozčúlenie premenia na jasnosť a rozhodnosť, tak tvoje utrpenie a utrpenie iných nadobudne zmysel ďaleko nad to, čo na prvý pohľad vyzerá ako zbytočná bolesť. Každá tragédia obsahuje lekciu, ktorá je významom rovnocenná s bolesti, ktorou prechádzaš. To, ako usmerníš svoje pochopiteľné rozrušenie – pozitívne alebo negatívne – rozhodne o tom, do akej miery budeš mrhať svojou životnou silou alebo či ju investuješ do užitočnej akcie. A potom sú tu ešte zbytočné každodenné drámy, tvrdohlavosť a ignorantstvo. Väčšina našich smiešnych rozčúlení, čo zažívame, je len zbytočné reagovanie, ktoré možno a treba obmedziť. Zbytočné rozčúlenia sú príznakom hrubej a nekultivovanej osobnosti, intelektu a spirituality. Zbytočné rozčúlenia sú len nerozumným plytvaním emocionálnou energiou – sú toxické a často sú vnútornou prekážkou tomu, aby sme jasne videli realitu. Väčšinu vnútorných prekážok neprekonáme, pretože ich považujeme za prirodzené, bežné a oprávnené. Musíš porozumieť svojim samonastoleným obmedzeniam a vnímať ich ako tie obmedzujúce bariéry, ktorými v svojej podstate sú – a potom ich prelomiť. A najlepší čas na spochybňovanie a skúmanie svojich emócií a ďalší krok vpred za ich hranice nastáva vtedy, keď sa cítiš v tiesni. Nedokážeš si cvičiť otvorenosť v čase, kedy nečelíš výzvam. Neboj sa zmeniť svoj spôsob nazerania na veci.“ — Bryant McGill