Veľa pravidiel, princípov a „zásad“ sme tak nejak podedili z nášho okolia – od rodiny, kamarátov, z médií alebo aj od náhodných okoloidúcich, ak sa nás ich komentáre citeľne dotkli. Peter Sage tieto komentáre nazýva goop [gup]- good opinions of other people, teda dobré názory iných ľudí, respektíve superosvietené názory tých druhých 😛 . Ak im uveríme, začneme sa ich držať a predstavujú pre nás naše nové dohody so svetom, „bludidlá„… a nesmierne nás obmedzujú.
Skúste si urobiť nasledovné cvičenie:
Ktorý „goop“ dnes hodíte cez palubu?
Napríklad: „Dievčatá by malo byť vidno, ale nie počuť.“ To ako máme po celý čas držať zobák a krok? Všetky speváčky a influencerky ukazujú, aké hlúpe toto bludidlo je.
Napríklad: „Nemáš kamerový/fotogénny ksicht.“ Hmmm… Pravda, na fotkách a na kamere sa sebe moc nepáčim. No a? Tak si pred kameru sadnem a navyknem sa, ako vyzerám na kamere. A kto sa na mňa nechce pozerať, nech pozerá niečo iné, prípadne nech zavrie oči. Ja sa na nich predsa tiež kukať nemusím. 😛
Napríklad: „Nemáš nohy na kraťasy.“ Vážne? Mám nohy. Mám kraťasy. A zatiaľ som ani raz, keď som si ich obliekla, z toho neuhynula. 😉
Napríklad: „Na také tesné šaty máš príliš chudý zadok.“ (Reálny šplech mojej kámošky, ktorá by do tých šiat nenapratala ani lýtko.) A čo? Ak aj mám, netrápi ma to; ja naň predsa nevidím. Preto je to „zadok“, že je vzadu, kde nemám oči. A čí zadok mám nosiť na tele, ak nie ten svoj? Tak musí postačiť aj do tých tesných šiat.
Napríklad: „Potrebuješ odhaliť svoje poslanie.“ Naozaj? A nestačí, že som tu a je mi dobre a môžem robiť veci, ktoré ma bavia a uspokojujú? Nie je náhodou to moje poslanie – vytvárať okolo seba atmosféru pohody, v ktorej sa aj iní cítia lepšie? Zdvíhať vibráciu prostredia?
Napríklad: „Cica, nežer.“ A prečo nie? Keď mám chuť, zobnem si. Nemusím toho zobnúť zakaždým tonu. 😉
Napríklad: „Nikomu nestojíš za to.“ Že by? A kto som ja – nikto?
A teraz vy: aké bludidlá a goopy v svojom živote počúvate a idete dnes hodiť cez palubu?
Ja som sa dobre zasmiala. Mám nohy, mám kraťasy… ;). Premýšľam. U mňa, skôr, také „blúdilá“, ktoré som si vytvorila sama. Napríklad, že nemôžem ľudí (aj z rodiny, len „aby rodina bola pokope“) nechať odísť a, radšej, potlačiť seba, aby sa cítili fajn. Ale už sa učím: ak nesúhlasíš, ok, vieme s tým spolu žiť. Ak Ty nevieš (lebo, napriklad, nevieš akceptovať názor druhých) rob, čo uznáš za vhodné (aj odíď).
Väčšinu života som prežila s naučeným „Najprv deti, manžel, rodina… potom ty“. A ešte jeden skvelý: „Žena má vždy čo robiť. Len lenivá žena cez deň sedí a číta.“ Túto mám obzvlášť rada, lebo dokážem sedieť s knihou aj celý deň a noc v kuse :-)). Keď sa na svoj život dívam spätne, mala som sa ľúbiť ešte viac.