Jedna vec, čo som sa naučila zo svojich šamanských putovaní, je, že okrem Vnútorného dieťaťa a Vnútorného imbecila máme v sebe aj čosi, čo by sa dalo pokojne nazvať Vnútorná koza – intuitívne vedenie pri dosahovaní svojho cieľa.
Viem, znie to náramne vedecky, ale je to veľmi jednoduché. Funguje to v postate takto: Idete za nejakým svojím cieľom, ale váš rozum je navyknutý chrániť vás pred zlyhaním a sklamaním, tak vám začne prehrávať v non-stop slučke všetky tie dôvody, prečo nie, prečo toto tu nie je pre vás, ako iní takto nekonajú, že si trúfate príliš, že na to nemáte…
Šamanské putovania pre mňa sú okamihy, kedy som v svojom optime. Rozum sa mi do toho pletie, pretože mi podsúva obrazy a asociácie, ale nemá tú ochromujúcu ráznosť. Vyzerá len ako navrhovateľ, nie ako posudzovateľ.
A najlepšie moje šamanské cesty boli, keď som sa ocitla pred prekážkou a začala som zisťovať, či to skutočne až taká prekážka je. Napríklad mi v ceste stojí skala. Tak sa pokúsim do nej vnoriť ruku, aby som zistila, či je skutočne nepreniknuteľná, alebo sa cez ňu prepasírujem, pretože v šamanskej realite viem, že som len myšlienka medzi inými myšlienkami a tak nič nemá hmotu, pokiaľ tomu tú hmotu neprisúdim. Tak idem a skúšam rukou. Vedie ma cieľ – dostať sa ďalej. Skala vzdoruje, obísť sa nedá, tak sa pokúsim to s ňou vykomunikovať. Ak sa to nepodarí, pokúsim sa ju „vypariť“, teda predstaviť si cestu, akoby tam nijaká skala nebola. A až keď všetko ostatné zlyhá, zostávajú ešte dve riešenia – preliezť (čo sa mi väčšinou nechce), alebo rozexplodovať (a to sa mi väčšinou tiež nechce). Alebo potom sa vrátim do daného bodu na druhý deň a skúšam, čo mi príde pre mňa ako prirodzené (teda neloziť po skalách a ani nijako inak sa príliš nenamáhať 😉 ).
Všetky zdanlivo neriešiteľné situácie som v šamanskej realite rozriešila tým, že som si v nich našla jednu vec, čo mi nebola vyslovene protivná (napríklad na to obrázku žrať rastliny), vyskúšala som ju a pozrela sa, čo sa stane. Šla som do situácie bez očakávania iného než to, že sa nebudem namáhať.
Niektorá z channelovaných energií, tuším Bashar, hovorí, že sa máme riadiť vo všetkom rozhodovaní svojou vášňou, tým, čo sa v danej situácii cíti najlepšie. Myslím, že to je presne technika našej Vnútornej kozy. 🙂 Pozri sa, ako si dokážeš v situácii urobiť najlepšie a potom to rob tak dlho, až sa prehryzieš na druhú stranu. 🙂