Pre mňa je séria Elvíra paralelný vesmír.
Séria Elvíra bola iná ako Voľný pád, veľmi osobná. Sú tu dve paralely s mojím životom - hlavná postava Zuza a jej spackaný život a Elvíra.
Ako človek, ktorý stretol v živote niekoho takého, ako Elvíra, žil s ním, a čím dlhšie s ním žil a spoznával ho, tým viac zisťoval, že ho vlastne vôbec nepozná; obdivujem vašu schopnosť pretaviť zjav takého človeka do slov.
Ja sama mám problém, čo i len sčasti charakterizovať človeka, ktorý sa vlastne charakterizovať nedá, pretože jeho správanie nezapadá do žiadnej "škatuľky" a je vysoko nepravdepodobné u človeka s jeho statusom a v jeho veku. Ale aj preto, že sú "veci", ktoré keď pomenujete, akoby strácajú na sile, význame. U vás nie.
V celom texte badať vašu schopnosť pomenovať nepomenovateľné, sprostredkovať nesprostredkovateľné (osobitne téma zo Zálesnej do Bratislavy veľmi rezonovala, je to krásne a výstižne podaná alegória, jedna z tém, ktorú často s mojou Elvírou riešime a ktorej som lepšie porozumela aj vďaka tejto alegórii).
Podobne ako Zuzafristakova, som v "neriešiteľnej" životnej situácii, ubitá ako pes, prišla k "Elvíre" (akurát táto je mužského pohlavia 😉), a tiež ma dotyčný veľmi podobne "učil" a začali sa diať "divy". Mala som zimomriavky, jednak z mne dôverne známych stavov, aké zažívala Zuza, v ktorých som sa veľakrát našla, ale najmä zo situácií a dialógov s Elvírou, takmer úplne identických s tými, aké som zažila aj ja s týmto dotyčným, koľko spoločných myšlienok s ním, najmä Elvíry ale aj Zuzy. Vymenovanie všetkého, čo je až k neuvereniu podobné, by zabralo veľmi veľa miesta, a moja recenzia je už tak dosť dlhá, takže to som vypustila.
Táto séria ovplyvnila aj moje zmýšľanie o dotyčnom a vzťahu s ním, napr. som bola frustrovaná z obrovského vekového rozdielu medzi nami, vďaka ktorému je prakticky nemožné pre nás sa začleniť do spoločnosti. Oči sa mi otvorili až pri Elvírinej vete : stará múdra bosorka musí byť najprv stará. Nuž, za "divy" sa platí, a v tomto prípade vekom. Vždy lepšie, ako dušou😁.
Samozrejme, okrem "ezoteriky v praxi" je to aj hodnotné literárne dielo, napínavé, veľmi dobre vykreslenie prostredia aj psychiky postáv a opäť aj návykovosť, t.j. nemožnosť sa od knihy odtrhnúť, ak sa čo i len trochu dá čítať.
Ten dotyčný človek, ktorého prirovnávam ku Elvíre, je zrakovo postihnutý a veľmi by uvítal formu audiokníh (ja by som sa zase potešila klasickej papierovej). Alebo mu celú sériu jednoducho prečítam, lebo je už veľmi zvedavý😁
Ďakujem Helar, séria Elvíra je majstrovské dielo "praktickej ezoteriky" a som nesmierne rada, že som mala možnosť ju prečítať. Verím, že vaša tvorba bude mať pokračovanie (uskromnila som sa, nemusí mať ani vydavateľa, to pokračovanie stačí 😉).
Dnes som narazila na tento citát a bez hanby sa priznám, že mu celkom nerozumiem. Tomu o vytekaní vnímania navonok. Môžem požiadať o polopatistické vysvetlenie? Ďakujem.
Keď vnímame cez naše existujúce poznanie, tak sa vlastne odrezávame od vnemov, ktoré v tomto poznaní nemajú miesto (neurobili sme ich, nestretli sme sa s nimi, …). Pohybujeme sa v rámci nášho príbehu o svete a máme pramalú šancu niečo na ňom zmeniť, pretože to pokrivené vnímanie považujeme za „prirodzené“.
Keď sa postavíme do pozície dychtivého malého bábätka, ktoré o svete vie lautr nyšt a navyše nemá ešte vytvorené filtre pre „to je pravda“ a „to si len predstavujem“, odrazu začína byť veľa vecí možných. Otvárajú sa prepojenia, ktoré by sme v našom vedomom, vnútromonológovom stave nikdy neurobili.
V podstate je to pokyn ísť do meditatívneho stavu mysle, kedy „ty“ prestávaš byť to podstatné (čo pri vnútornom monológu si, pretože TY rozprávaš ten vnútorný monológ a TY ho počúvaš a TY pomocou neho buduješ svet „tam vonku“) a stávaš sa súčasťou toho zvyšku, prepojená s ním. To je ten stav, z ktorého napríklad channelujeme. 🙂 Koherencia. Ty vyšleš to najlepšie zo seba, to sa odráža od prostredia a vracia k tebe – teda vlastne si sa práve cez to najlepšie zo seba spojila s tým zvyškom zo seba. 🙂
Dlhej reči krátky zmysel: Keď si prestávame o veciach rozprávať príbehy, môže naše vnímanie „vytiecť“ aj do oblastí, ktoré náš príbeh inak neobsahuje. Napríklad ateisti sa môžu skamarátiť s anjelmi. 😉