Tri formy emocionálneho útoku vo vzťahoch

Keď sa romantický vzťah rozpadá, za väčšinu konfliktov medzi partnermi zodpovedajú 3 formy emocionálneho útoku:

1. Obviňovanie

Pri obviňovaní vezmeme nejakú „zlú“ vec (aj úplnú prkotinku, napríklad  kto  nedal dole záchodovú dosku alebo nevytiahol varič  zo zásuvky alebo dal rolku  toaletného papiera do držiaka naopak) a keď z nej toho druhého obviníme, tak ho vlastne ešte trochu viac stlačíme „pod“ seba.

A úplná klasika je, keď sa  nič  z toho, čo sa deje, nedeje  „náhodou“ – vždy to niekto urobil a ten niekto mal nejaký úmysel a toto je len dôkazom jeho úmyslu a  teraz si to odskáče. Čokoľvek sa prihodí, začneme to používať ako dôkaz toho, že ten druhý je „pokazený“, že nejako „nevyhovuje“: „večne to robí, raz to  celkom pokazí!“

2. Porovnávanie

Pri porovnávaní porovnávame našu „obeť“ s niekým iným, ktorého si  volíme tak, aby z toho  naša obeť vyšla nepriaznivo –  a tým  ju vlastne potláčame a ponižujeme.

„Prečo nemôžeš byť viac ako…?“

„Prečo nevieš  zarobiť toľko  ako…?“

„Prečo si nedávaš na seba pozor tak, ako… a nie si rovnako štíhly/svalnatý/atraktívny?“

Najhnusnejšie porovnávačky sa týkajú vecí, ktoré na sebe ten druhý nijako nemôže zmeniť – výška, pohlavie, národnosť, inteligencia, kreativita, talent). Už sa s tým narodil a porovnávanie neslúži ničomu inému než vyvolať v ňom pocit hanby za to, kto je.

3. Zosmiešňovanie  a sarkazmus

Ten, kto sa k iným správa sarkasticky, bol sám obeťou sarkazmu po dlhšiu dobu svojho života. Ide  totiž  o  veľmi špecifickú  formu „sebaznevažovacieho prejavu“, ktorá nie je prirodzená, takže ak ju máte, museli ste sa ju niekde naučiť  -najčastejšie v detstve.

Sarkastický útok predpokladá, že  „každý vie niečo, čo ty nevieš (ty blbec)“ – a to je extra nechutné  „upratávanie“ toho druhého pod seba (a zvyšok ľudstva). Existuje milión spôsobov, ako to isté povedať bez sarkazmu, ale ten, čo hovorí, si dal extra námahu, aby z toho druhého vyrobil debilka.

Tieto tri formy sú najčastejšie vo vzťahoch, ktoré sa rozpadajú, a vedú k ublíženiam, ktoré  sú len ťažko napraviteľné, pretože medzi partnermi vystupňujú frustráciu do neúnosnosti.

Ako z toho von?

Predovšetkým neútočiť na toho druhého a vyhojiť  tú ranu v sebe, ktorá nás k tomu núti – pocit, že sa nám niečoho nedostalo a že svet sa večne  snaží podraziť nás. Keď prestaneme o sebe myslieť a hovoriť ako o tom slabšom a znevýhodnenom,  začneme menej útočiť aj na ostatných, ktorí  sa nesprávajú  presne podľa našej (často nevyslovenej) predstavy.

Podľa Artieho Wu.