Ak sa bojíš, že by si sa mohol utopiť v negativite, tak si prosím, spomeň…
…že vieš plávať.
Nájdi to pozitívne v každej situácii a sústreď sa na to z plných síl.
Niekedy život dokáže človeka totálne prevalcovať. Cítite sa, ako keby ste robili všetko, čo len dokážete, a napriek tomu ste sa nedostali z miesta… ako keď šliapete vodu.
Vtedy si urobte chvíľku na relaxovanie, zhlboka dýchajte, meditujte – a ten zadúšajúci pocit beznádeje sa zmierni.
Snažte sa pozerať na veci objektívne, ako keby sa diali niekomu inému, a pozrite sa, čo by na nich mohlo byť pozitívne. Vždy je čo nájsť.
Ak niečo nefunguje a stojí vás to kopec energie, popremýšľajte, ako by ste mohli zmeniť rolu, ktorú v tom hráte, alebo ako by ste zmenšili podiel, aký má na vašom živote.
Popremýšľajte, akú budúcnosť navodí vaše konanie. Skutočne sa veci pohnú k lepšiemu, alebo len budú pokračovať, dokiaľ ešte budete mať aspoň nejakú energiu, aby ste ich držali pokope?
Nerobievame si obvykle pre svoj život plány – azda okrem odchodu do dôchodku. Krátkodobejšie ciele sú vhodné, pretože vám dajú niečo, k čomu sa môžete približovať miesto toho, aby ste len pokračovali bez vidiny nejakého cieľa. A keď ich dosiahnete, budete vedieť, že aj keď to deň po dni nevyzeralo ako veľký pokrok, nakoniec ste sa tam dostali
Vaše zdravie a váš stav mysle sú veľmi dôležité. Keď sa každý deň budíte s nechuťou vrátiť sa späť do tej paniky, oberá vás to o radosť zo života. Ak tak budete pokračovať, buď to vzdáte, alebo vyhoríte. Nemôžete robiť všetko. Môžete robiť len svoje najlepšie – a vaše najlepšie zahŕňa aj čas, v ktorom sa zotavujete. A pretože ďalšie hodiny v dni už asi len ťažko pribudnú, potrebujete sa postarať, aby vám zostával čas pre seba.
Zaslúžite si to.
Doe Zantamata
Riesit zdravie tyzdne a nehybat sa z miesta je… Svetle okamihy sa obcas vynoria. Sprava „Este vydrz“. Uvedomovat si, ze smery, ktorymi som sa vydala mozno nie su spravne. Vracat sa spat k odbockam, ktore na ceste boli…Vtedy vraj neboli podstatne. Teraz = Skumat. Stretavat po ceste ludi, ktori maju „vacsie problemy“ znamena na chvilu vysvihnut sa hore..Dokedy ? Nuz len ist, vyhrnut rukavy, neodhadzovat lopatu a po ceste vykopavat skryte napovedy je asi jedina cesta, na ktorej musim byt stale ja pevna a so sebou.
Počkaj, počkaj… Zachytila som vzorec myslenia, ktorý ti nebude prosperovať! (Si ako ja dieťa sveta nedostatku, takže vychádzam zo seba.) Hovoríš, že si uvedomuješ, že smery, ktorými si sa vydala, možno nie sú správne… A čo by bolo „správne“? Správny/nesprávny poznáme len vtedy, keď už je napísaný celý príbeh, keď už poznáme koniec. Máš pocit, že tvoj príbeh je už celý napísaný? A často „správny“ a „nesprávny“ používame vtedy, keď niečo nevyhovuje cieľu, ktorý sme si sami nastavili – ale ako vieš, že ten cieľ bol skutočne pre teba to najlepšie?
To, s čím bojuješ, sa volá „netrpezlivosť“. 😉 Viem to – ja som ju snáď vynašla. 😛 Je to pocit, kedy aj by si verila v silu Univerza, aj v ňu celkom neveríš – a preto potrebuješ istotu. A teraz bež a pozri si znova Elvíru Monštrum. 🙂
Keď svoju situáciu vnímaš ako „vydržať“, tak v tom vibruje aj to „navzdory niečomu“. Vnímaj ju ako vychádzku parkom. Pôvodne si chcela ísť cez park do obchodu, ale v parku je fajn, upútal ťa poskakujúci drozd, tak si šla za ním, potom tam niečo kvitlo, aj to si musela pozrieť, a nakoniec nájdeš lavičku v polotieni, kde sa dá nádherne posedieť a ničnerobiť… a kúpiť si môžeš aj zajtra. 🙂 Tak približne všetko nabúralo tvoj plán – a nezavzdušnila si sa, pretože si tomu plánu nepripísala nadradený význam. Vieš, ako sa tomu povie po toltécky? Nebola si sebadôležitá. 🙂 A počas toho posedávania v parku si si oddýchla, naučila sa niečo o drozdoch a ich správaní a budeš vedieť, kde im u seba urobiť miestočko na hniezdenie, objavila si nový krík, ktorý si kúpiš do záhradky miesto zemiakov, muž ti naň vďačne vykope jamu a bude sa tešiť, že ho nečaká večné okopávanie, susedia budú híkať nad novou okrasou a ty sa budeš cítiť spokojne a navyše sa stane niečo, s čím si vôbec nerátala – a nový krík pritiahne do záhradky aj včely…
🙂 Chápeš?
ano, plne, no niekedy mi naozaj praskaju nervy. Proste ma ta bolest zerie po kuskoch. Spravne-nespravne – vratilo ma to k niecomu, co bolo uplne na zaciatku a nad cim som vtedy len rukou mavla, ze ved to dam lavou zadnou, popri tom, ako poriesim zasadny problem. Ale nedala som. Vyzera, ze som nespravne urcila co je primarne. Isla som ruka v ruke podla vysledkov. Cele je to ako testy v labaku, skusas, menis, hladas suvislosti, urcujes co najskor a co potom. Pretoze hlava ma ciel jediny. Citit sa dobre vo vlastnom tele.
Ale nie je to tak, že sa mentálne pohybuješ buď v minulosti – alebo v budúcnosti?
A aký problém máš práve teraz – v tomto okamihu? Akú bolesť máš práve teraz?
Tvoj život nie sú testy v labáku. Niektoré súvislostiproste neexistujú a dorábame si ich sami – a spoznáme to podľa toho, že nám umožňujú rozprávať si príbeh o danej veci. Ale má tá vec skutočne nejaký príbeh – alebo je to len lavína, ktorá ťa zasypala – a jediná „súvislosť“ je, že si bola v nesprávnom okamihu na nesprávnom mieste?
Tam, kde sa stretá viac energií, zákonite dochádza k výbojom a „zemetraseniam“. To patrí k veci. Treba to prijať ako fakt života a nesnažiť sa vztiahnuť to k sebe – lebo možno sa to k tebe vôbec nevzťahuje. 🙂
lava strana panvy-zenske, krize, boky..vsetko tak zo dna na den vybuchlo. December, kedy to zacalo bol hekticky, riesila som len co prislo ako na beziacom pase. Od Stedreho dna padla lavina bolesti. A az teraz, tieto posledne dni, kedy niet progres, vraciam sa do poslednych 3 mesiacov minuleho roka a skumam okamihy, na ktore si spomeniem..
Daj vedieť, či sa to zlepšilo…