Spirituálny a poriadne zlostný ;-)

Našla som na fejsbúku a prenášam to sem, pretože to je náramne výpovedné:

Môžeš byť spirituálny a mať pritom zlomené srdce.
Môžeš byť spirituálny a pritom deprimovaný.
Môžeš byť spirituálny a pritom nahnevaný.

Spiritualita ti pomáha znášať stav „byť človekom“, nie potláčať ho.

Príliš často sa ľudia na spirituálnej ceste štylizujú do pózy „mne nič nevadí, ja sa nad všetkým usmievam“. To nie je naše poslanie tu, na zemi. Minule som sa potkla o myšlienku, že naša základná vlna je emócia, lebo naše poslanie je reagovať na hmotu a cez tieto reakcie hmotu vlastne „rozširovať“, pretože každá reakcia je unikátna… Takže naším poslaním nie je sedieť pod stromom ako Budha a nič necítiť alebo cítiť len nekonkrétnu „lásku“, lebo takto sa nič nové nevytvára! Naším poslaním je babrať hmotu, reagovať na ňu – a teda mať zážitky ako láska, radosť, ale aj smútok a bolesť… pretože to je spôsob, akým sa Univerzum učí.

Nehanbite sa za to, že máte aj „negatívne“ emócie. To je len dôkaz, že ešte stále dokážete cítiť aj tie pozitívne… Spirituálne je cítiť a prežívať. Nespirituálne by bolo zo všetkého toho cítenia a prežívania sa sústrediť len na to negatívne a vyhlásiť to za súťažnú disciplínu, prípadne tváriť sa, že vy nič negatívne necítite. 😉

Ešte aj anjeli cítia. 🙂