Prenášam sem „zoslušnenú“ verziu nedávnej komunikácie z Eprakone, pretože si myslím, že to je otázka, ktorá možno zaujme viacerých:
Otázka: Rozmýšľam, kde je príčina dlhodobého hnevu a smútku, ak si ich človek neželá. Myslím vedomý človek, inteligentný. Prijme svoju situáciu, pochopí ju, rozanalyzuje, syntetizuje, nájde riešenia. Je to nedostatok energie k zmene, alebo nedostatok motivácie? Aké existuje skutočné riešenie?
Moja odpoveď:
Teraz som práve čítala knihu, kde sa zbudhističtený psychológ zapodieva práve týmto. Hovorí o štyroch hlavných pocitoch: smútok, hnev, strach a vytrženie. Tieto pocity sú vraj naša reakcia na 5 základných faktov života: 1. všetko sa mení a končí (=”štve ma”), 2. veci sa nevyvíjajú vždy podľa tvojich predstáv (=”štvú ma”), 3. život nie je vždy fér (=”štve ma”), 4. bolesť je súčasť života (=”štve ma”) a 5. ľudia nie sú lojálni a milujúci po celý čas (=”štvú ma”).
“Sme zarmútení stratou, nahnevaní na nespravodlivosť, vydesení nebezpečenstvom a vytešení zo šťastia.” — David Richo
Podľa mňa je to reakcia na to, čo vnímame ako “príkorie”. Extrovertovanejšie povahy zúria, introvertovanejšie povahy smútia. Všetci sa boja, že to nedajú. A potom príkorie prekonajú a sú vo vytržení. 🙂
Jedna vec je rácio. Rozum dokáže pochopiť a zdôvodniť si takmer všetko a vďačne sa prihlási ku čomukoľvek, čo mu dáva aspoň aký-taký zmysel. Ale okrem racionálnej beštie sme vovnútri aj emocionálna beštia a nesieme so sebou ešte z detstva nejaké nenaplnené túžby a očakávania. Dúfame, že sa nám nejako – akokoľvek – zázrakom naplnia. A súčasne rozum hovorí, že “snívaj, snívaj”. Len čo dôjde k tomuto vnútornému rozhovoru medzi rozumom a srdcom, rozum je v pohode, lebo poznal vysvetlenie a odpoveď, ale srdce “krváca” – a odtiaľ prichádza náš smútok. Alebo hnev, ak nás rozum svojimi pindami navyše aj dožral. 😛
A teraz k tej motivácii: Myslím, že sa treba povenovať srdiečku a zistiť, kde je v ňom zapichnutý tŕň. A potom ten tŕň vytiahnuť a miesto po ňom vyčistiť od hnisu (napríklad cez vhodný vnútorný monológ) a zalepiť niečím, čo vyzerá veľmi podobne ako naplnenie pôvodnej túžby. 🙂
…
Ak poznáte iné odpovede na pôvodnú otázku, sem s nimi! Veď aj ja som ešte stále v štádiu hľadania…
Potom je tu ešte niečo také že som súčasťou rodovej línie,ktorá je zaťažená blokmi…za ktoré ani niesom zodpovedná…karma rodu..môzem to prelomiť…alebo naďalej posúvať na svojich potomkov