Prečo svet vnímame ako nepriateľské miesto?

„[Tvoja nepohoda] nie je čisto vec toho, že si si urobila falošnú predstavu o tom, ako by si mala vyzerať, pôsobiť a správať sa… Je v tom oveľa viac. Ak by si si povedala, že potrebuješ mať krídla, a nikto na svete by krídla nemal, tak by po čase tvoja falošná predstava oslabla. Ale len čo by si natrafila na prvého, čo tie krídla má, bola by tu znova – a v plnej sile. Vieš, prečo? Je za tým pocit oddelenosti. Toho, že si jedinec. Že si sama v kontakte so svetom, ktorému na tebe nezáleží. Pohybuješ sa v nepriateľskom svete. Svet je, ale sústreďovaním sa na nepriateľskosť ho robíš nepriateľským. Keď sa cítiš nevyhovujúca, reaguješ na podnety z tohto uhla pohľadu a si zúrivá. Veľa vecí sa potrebuje stretnúť v tom istom okamihu, aby si sa cítila vyhovujúca alebo nie. Predovšetkým sa potrebuješ dobre cítiť vo vlastnom živote. Keď sa v ňom cítiš dobre, prestaneš potrebovať porovnávať sa napravo-naľavo, či sa niekto v tom jeho necíti lepšie, pretože jeho život ťa neoslovuje. Cítiš sa, ako sa cítiš, a nedávaš tomu nálepku. Reakcie iných na teba sa stávajú ich reakciami, nie výpoveďami o tebe… Rozumieš?“ — Archanjel Gabriel