„Nie všetko je o vás.“ – Rachel Marie Martin
Každý človek má svoje vlastné príbehy – a je zrejmé, že hlavným hrdinom týchto príbehov je on sám. Preto sa k všetkému začína správať ako ústredný hrdina, centrum galaxie. Podobne, ako sa správa k planéte, na ktorej žije – ako keby tu všetko bolo len pre neho a on stál nad všetkým. Už sme dávno zabudli, že celý náš úžasný príbeh o nás je len ohnivko v sieti príbehov iných.
A potom sa dostaneme do kontaktu s príbehom niekoho iného. S príbehom, kde nám prisúdili rolu nepriateľa, nečestného človeka, babráka, menejcennej osoby. A dostaví sa pocit ukrivdenia a núti nás udierať na oplátku.
Vzťahovačnosť. Keď si urobíme stred vesmíru zo seba. Potom máme tendenciu zabudnúť, že príbehy iných o nás sú len ich príbehy o tom, akú predstavu o nás si vytvorili – a nemajú vôbec nič spoločné s tým, kto sme! Ak nám niekto krivdí alebo nás vykresľuje nepriaznivo, je to len ďalšia ubolená duša, ktorá sa znížením hodnoty niekoho iného snaží pridať si na vlastnej hodnote. Nič menej – a nič viac. 🙂
A platí to aj naopak. 😉 Pozrime si príbehy, ktoré si my rozprávame o iných. Pokiaľ sa v nich vyskytujú „ksichti“, tak sa pýtajme, prečo ich potrebujeme takto vnímať. Čo v nás je také poranené, potlačené alebo nenávidené, že to upútava našu pozornosť na iných? Ktorý z našich „tieňov“ sa práve dostal k slovu?
A potom hľadajme iný, umožňujúcejší prejav energie, ktorá sa za tým všetkým skrýva.