Porozumieť strachu

„To, čo je potrebné – miesto všetkého toho unikania, kontrolovania, potláčania či akejkoľvek inej formy odporu – je porozumieť strachu; to značí sledovať ho, naučiť sa o ňom, dostať sa s ním do priameho kontaktu. Potrebujeme sa naučiť rozumieť strachu, nie naučiť sa pred ním utekať.“ — Jiddu Krishnamurti

Minule som sa v ezoterickej komunite stretla s názorom, nad ktorým mi zastal rozum. Ponúkla som seminár k práci s naším tieňom ako to najlepšie, čo môžem pre ľudí urobiť… a ozvala sa mi istá ezoterička nadradenej osvietenosti so slovami, že ľuďom je v tomto živote už aj tak biedne a prečo by mali nabiehať na nejaký trend a vŕtať sa vo vlastnej negativite, keď sa môžu cítiť dobre a chodiť si v noci čítať na cintorín žalmy?

Nuž, jej logika mi vyrazila dych. Keď sa niekto natoľko obáva negativity, že sa ju nepokúsi zo svojho života odstrániť, tak sa len programuje na to, že v nej bude žiť aj naďalej. Keď ma naháňa hladný lev, tiež nezačnem sledovať nadšene vtáčiky na oblohe (a čítať žalmy 😉 ), ale utekám alebo zdrapím papek a pokúsim sa to ustáť.

Ale fakt je, že sme rôzni ľudia. A podľa toho, ako dobre živené tie hladné levy bývajú, rátam, že aj viem, koho behá po svete viac. 🙂

My sami si volíme peklo, v ktorom sa nútime žiť, len aby sme nemuseli čeliť tým častiam z nás, čo sa nám až tak nepáčia. Nebodaj by tým utrpel náš sebaobraz…