Kľúč k spokojnosti nespočíva v tom, že sa nám budú odteraz diať už len tie „dobré“ situácie… Nad tým, čo sa bude diať, máme len málo kontroly. Kým tento svet zdieľame s inými „akčnými“ prvkami (ľuďmi, zvieratami, ale aj počasím), tak sa budú diať veci, čo sa nám niekedy nemusia páčiť.
Kľúč k spokojnosti spočíva v reakcii, ktorú si na dané veci zvolíme mať. Teda nie reagovať z autopilota a nechať si externými udalosťami stláčať všetky naše „spúšťače“, ale rozhodnúť sa, či naša reakcia má vôbec význam – a ako vyzerá tá, ktorá pre nás bude mať význam najpríjemnejší.
Iste, niekomu sa môže páčiť vyzúriť sa a navrieskať a hodiť sa o zem, pretože sa aspoň na chvíľku dostáva do stredobodu pozornosti 😉 , ale keď si pozriete všetky tie škodlivé hormóny, ktoré sa pri strese žmýkajú do nášho tela, často si poviete, že „toto si neurobím“… Niekde som čítala, že 10-minútová ostrá diskusia ráno vystrekne do organizmu toľko toxickej chémie, že potom potrebujeme najbližších 8 hodín na to, aby sme jedovatiny z organizmu vyplavili…
Potrebujeme dostať zdravý odstup od seba a svojich túžob, ktoré deklarujeme ako „bez toho nemôžem byť!“ Človek sa nikdy nedozvie, bez čoho všetkého sa zaobíde, kým sa bez toho nemusí zaobísť.
A ak vás teraz chytilo spravodlivé rozhorčenie, že čo to tu trepem 😛 , len si spomeňte – kde máme silnú emotívnu reakciu na podnet, tam býva zakopaný nejaký cenný poklad. Takže keď sa nabudúce prichytíte, že idete do vývrtky, zastavte sa aspoň na tak dlho, aby ste zaregistrovali, čo vás vytočilo. Neskôr, keď už tých 8 hodín prejde a chémia je z organizmu von, sa k tomuto bodu vráťte a preskúmajte, akú vašu posvätnú kravu situácia urazila, ohrozila, ponížila… a zvážte, či má táto krava skutočne nárok byť až taká posvätná! 🙂
Článok bol publikovaný aj na Eprakone.