Beháme životom s plecniakom plným kamenia – predsudkov, ktoré nám bránia dosahovať. Tieto predsudky vznikli rôznym spôsobom – najčastejšie sa do nás dostali výchovou, alebo sme ich pochytili z toho, ako naši rodičia medzi sebou hovorili o veciach. Nezabúdajme: malé deti ešte nemajú vytvorené „filtre pre blbosti“. Sú v etape, kedy si len utvárajú predstavu o svete a o sebe vo vzťahu k tomuto svetu. Všetko, čo zažijú, začujú, uvidia, do seba nasávajú ako špongia a premieňajú to na vlastný model sveta.
Len čo to raz v hlave majú zakódované ako „môj model sveta“, všetky ostatné udalosti prehodnocujú tak, aby podporili ich model sveta (pretože nikto rád nepriznáva, že si vytvoril bezmozgový 😉 model sveta).
A tak všetko, čo zažívajú, prednostne potvrdzuje ich predsudky, a len čo sa dostanú do stavu vytúženej dospelosti, fungujú väčšinu času z autopilota, čo je len iné označenie pre automatizované reakcie na základe predsudkov a predpokladov.
Niektoré predsudky a predpoklady nám pomáhajú riešiť životné situácie bez veľkej námahy. Ale ak si okolo seba budujeme svet, ktorý nám nevyhovuje, a nechápeme, prečo taký mrzký je, nastal čas podrobiť naše predsudky dôkladnému preskúmaniu.
Ako na to? Proces je celkom priamočiary, ale nie nutne jednoduchý:
- zaregistrujeme, kde máme predsudok alebo predpoklad (teda reagujeme bez uvažovania)
- potom predpoklad spochybníme.
Už len to, že začneme skúmať oprávnenosť predsudku či predpokladu, ktorý doteraz tvoril naše presvedčenie (a automatickú reakciu), ho presúva z oblasti presvedčení do oblasti možností – keď kladieme otázky, už mu neveríme. V okamihu, kedy sa vás dieťa začne pýtať, ako to Dedo Mráz stihne s tými darčekmi za jedinú noc po celom svete, značí, že dieťa rozprávke o Dedovi Mrázovi prestáva veriť. Začína si miesto toho overovať.
Preto napríklad náboženstvá a sekty nevidia rady, keď sa človek začína vypytovať, pretože tým pádom spochybňuje zavedené „pravdy“.
Cvičenie
- Čo sú vaše presvedčenia o vzťahoch? (V tejto oblasti so sebou obvykle nosíme horu balastu.) Máte pocit, že všetci dobrí partneri už sú „pod čepcom“ (resp. „pod papučou“ 😉 )? Máte pocit, že dnes už niet „pravých mužov“? Že muži nestoja o ženy vášho veku? Že ženy stoja len o prachatých chlapov? Že správny chlap musí mať ne bruchu „tehličky“? (Neváhajte dodať svoje vlastné 🙂 .)
- Čo veríte o hojnosti? Veríte, že ukázať hojnosť vedie k závisti a prídete o priateľov? Alebo že ak prejavíte hojnosť, začnú vás ľudia obliehať so svojimi prianiami a zneužívať? Alebo že ak vy si niečo nárokujete, niekoho tým ochudobníte? Veríte, že nikto nemôže mať všetko? Alebo že ak by ste všetko dosiahli, zaplatili by ste za to privysokú cenu? Že úžasná, napĺňajúca práca vás odstaví od vašej rodiny a premeškáte radosť vidieť deti vyrastať?
- Čo veríte o svojom zdraví? Že ak chcete dosiahnuť viac, musíte sa snažiť viac a viac sa stresovať? Že niečo (napr. nadváhu) „máte v génoch“ a „nič s tým neurobíte“? Že keď sa snažíte zladiť kariéru, rodinu a voľný čas, len tým zvýšite svoju úroveň stresu? Že nemáte bunky na pohyb? Že vám MacDonald chutí najlepšie? Že všetci v rodine skoro plešatejú?