Pre mňa je séria Elvíra paralelný vesmír.
Séria Elvíra bola iná ako Voľný pád, veľmi osobná. Sú tu dve paralely s mojím životom - hlavná postava Zuza a jej spackaný život a Elvíra.
Ako človek, ktorý stretol v živote niekoho takého, ako Elvíra, žil s ním, a čím dlhšie s ním žil a spoznával ho, tým viac zisťoval, že ho vlastne vôbec nepozná; obdivujem vašu schopnosť pretaviť zjav takého človeka do slov.
Ja sama mám problém, čo i len sčasti charakterizovať človeka, ktorý sa vlastne charakterizovať nedá, pretože jeho správanie nezapadá do žiadnej "škatuľky" a je vysoko nepravdepodobné u človeka s jeho statusom a v jeho veku. Ale aj preto, že sú "veci", ktoré keď pomenujete, akoby strácajú na sile, význame. U vás nie.
V celom texte badať vašu schopnosť pomenovať nepomenovateľné, sprostredkovať nesprostredkovateľné (osobitne téma zo Zálesnej do Bratislavy veľmi rezonovala, je to krásne a výstižne podaná alegória, jedna z tém, ktorú často s mojou Elvírou riešime a ktorej som lepšie porozumela aj vďaka tejto alegórii).
Podobne ako Zuzafristakova, som v "neriešiteľnej" životnej situácii, ubitá ako pes, prišla k "Elvíre" (akurát táto je mužského pohlavia 😉), a tiež ma dotyčný veľmi podobne "učil" a začali sa diať "divy". Mala som zimomriavky, jednak z mne dôverne známych stavov, aké zažívala Zuza, v ktorých som sa veľakrát našla, ale najmä zo situácií a dialógov s Elvírou, takmer úplne identických s tými, aké som zažila aj ja s týmto dotyčným, koľko spoločných myšlienok s ním, najmä Elvíry ale aj Zuzy. Vymenovanie všetkého, čo je až k neuvereniu podobné, by zabralo veľmi veľa miesta, a moja recenzia je už tak dosť dlhá, takže to som vypustila.
Táto séria ovplyvnila aj moje zmýšľanie o dotyčnom a vzťahu s ním, napr. som bola frustrovaná z obrovského vekového rozdielu medzi nami, vďaka ktorému je prakticky nemožné pre nás sa začleniť do spoločnosti. Oči sa mi otvorili až pri Elvírinej vete : stará múdra bosorka musí byť najprv stará. Nuž, za "divy" sa platí, a v tomto prípade vekom. Vždy lepšie, ako dušou😁.
Samozrejme, okrem "ezoteriky v praxi" je to aj hodnotné literárne dielo, napínavé, veľmi dobre vykreslenie prostredia aj psychiky postáv a opäť aj návykovosť, t.j. nemožnosť sa od knihy odtrhnúť, ak sa čo i len trochu dá čítať.
Ten dotyčný človek, ktorého prirovnávam ku Elvíre, je zrakovo postihnutý a veľmi by uvítal formu audiokníh (ja by som sa zase potešila klasickej papierovej). Alebo mu celú sériu jednoducho prečítam, lebo je už veľmi zvedavý😁
Ďakujem Helar, séria Elvíra je majstrovské dielo "praktickej ezoteriky" a som nesmierne rada, že som mala možnosť ju prečítať. Verím, že vaša tvorba bude mať pokračovanie (uskromnila som sa, nemusí mať ani vydavateľa, to pokračovanie stačí 😉).
Aktualna tema…tak idem obratit pozornost inam…uvidim ako tato hra dopadne
Vriem vriem…raz dva tri rekapitulacia…
Siel Siel Duchon…a je to.
🙂 To ja mám dobrý džob. Ak sa venujem posudzovaniu iných, tak si práve na seba zarábam. 😛 (Keby len potom tie posudky nebolo treba písať! 👿 )
..a mi to připomnělo článek z tohoto týdne na eprakone – svet hojnosti a nedostatku, či spíš ten plamenný projev, kluka chápu i v tom razantním, protože ty dvě věci se tak mohly projevit díky emocím toho kluka. Anebo, jak říká Elvíra slabší energie emoce se nabalí na silnější energii slova.
jsem to popletla, větu řekla Zuza a místo energie mluvila o vibraci
🙂
Ahojte, aké sú prosím tie 3 pozície?
Asi mi to uniklo v nejakom článku. I keď, niečo si matne pamätám. Nejaký link? Vďaka!
Je to tam napísané, ale len tak nenápadne: pozícia „ja“, pozícia „ty“ a pozícia „Univerzum“. Niečo je moja vec, tvoja vec alebo Božia vec. Zakladá sa to na The Work od Byron Katie a ide takto nejak:
Máš pocit, že niečo sa nemalo stať. Ten odpor, ktorý voči situácii kladieme, nám pôsobí bolesť a utrpenie. Traumatizuje nás. Napríklad si povieme, že nás niekto krivo obvinil za zrážku a že už s týmto typom človeka nechceme mať v budúcnosti do činenia – čím obmedzujeme svoje budúce možnosti, ochudobňujeme sa. Stalo sa to raz a my to nosíme v sebe a znovuoživujeme každý deň. Potrebujeme ten zážitok neutralizovať, relativizovať, aby neoklieštil naše možnosti reagovania.
Byron Katie hovorí, že sú 3 druhy vecí: moja vec, tvoja vec a božia vec. A veľa z nášho utrpenia pochádza z toho, že nežijeme v svojej veci, ale sa miešame do veci niekoho iného. A všetko je nejaký príbeh, v ktorom sme niekým. The Work pomáha porozumieť, v čom náš problém, náš zlý pocit spočíva. Napríklad si vezmime situáciu, kde sme sa náhodou zgrcli autami s Ferom a on ma teraz obviňuje, že za to môžem ja: „Som nahnevaný, pretože Fero ma obviňuje, že som zapríčinil našu zrážku.“
Otázka č. 1: Je to pravda?
Otázka č. 2: Si si absolútne istý, že ťa Fero viní z tej zrážky?
Otázka č. 3: Ako reaguješ, keď veríš tejto myšlienke? Čo sa deje, keď veríš, že ťa Fero viní zo zrážky? (všetko, čo sa vynorí; bude toho viac)
Otázka č. 4: Kto by si bol bez tej myšlienky/predstavy, že ťa Fero viní z nehody?
A teraz myšlienku otoč do protikladu:
Najprv sa obráť na „ja“ v danej situácii: miesto „Fero viní mňa zo zrážky“ povieš „JA viním mňa zo zrážky“ – a pohľadaj niekoľko dôkazov (aspoň 3), že to tak je. VŽDY sa nejaký ten dôkaz nájde (inak by sme nemali na situáciu emocionálnu reakciu 🙂 ). Tu sa prejaví to, že v situácii, kedy sme si neboli absolútne istí, že sme urobili všetko, aby k zrážke nedošlo, sme odsmerovali každú vinu od seba pripísaním Čierneho Petra tomu druhému. Učí nás to niesť náš podiel viny na tom, čo nastalo.
Teraz sa obráť na „ty“: miesto „som nahnevaný, pretože ma Fero viní zo zrážky“ to obrátime na „som nahnevaný na seba, pretože viním Fera z toho, že zapríčinil zrážku“. A zasa niekoľko príkladov, že to je pravda. A otočíme pôvodnú výpoveď do protikladu: „NIE som nahnevaný na Fera, že ma obviňuje, že som zapríčinil nehodu.“
Ďakujem
Dakujem aj ja. Toto je silny nastroj, poznam ho, a predsa sa mu tak rada vyhybam. 🙂