Toto je citát z Bashara, ktorý mi potvrdzuje to, čo som sa pred pár rokmi sama cez šamanské putovania dozvedela:
„Dimenzia je ako kontinent; hustota (ja tomu hovorievam aj „viskozita“, pretože to tak cítim) je ako krajina na tom kontinente. Dimenzia môže mať mnoho úrovní hustoty. Sú to len odlišné vibračné úrovne v rámci celej dimenzie. Môžeš prejsť z jednej hustoty do druhej, ako môžeš prejsť z jednej dimenzie do druhej, ale dimenzie sú väčšie a obsahujú mnoho úrovní hustoty – takisto ako tvoja fyzická realita obsahuje mnoho svetelných frekvencií, ale sú všetky v tvojej fyzickej realite. Čiže tvoja realita je dimenzia a jednotlivé svetelné frekvencie v nej by boli rozličné jej hustoty.“ — Bashar cez Darryla Anku
Presne takto som to zažila aj ja. Existujú rôzne „dimenzie“ (po našom asi rôzne „reality“) a v rámci tých realít sú rôzne vibračné pásma. Jedna a tá istá „vec“ ide naprieč všetkými pásmami a my z nej vnímame to, na čo sme fokusovaní. Čiže napríklad vnímame odtiene bieleho svetla, ale nevnímame ultrafialové žiarenie, hoci to je len iná hustota „svetla“.
Ja k tomu viem ešte dodať, že dimenzie sú navzájom oddelené membránami. Úlohou membrány je zabrániť priesaku energií medzi jednotlivými dimenziami. Membrány majú preto nezvykle vysokú viskozitu (=hustotu). Napríklad membrána našej „dimenzie“ pôsobí na ľudskú hustotu tak, že ju takmer zastaví. Pohyb v nej je taký namáhavý, že z nás zaživa ujedá života – okrem prípadov, kedy viete, ako na to 😉 … Keď sa v tej membráne nebodaj ocitnete, nepohybujte sa v nej ako človek (nekráčajte), ale sa rozlejte a tečte. A buďte slušní. Membrána má svoju „osobnosť“; neznáša bohorovnosť a má prostriedky na to, aby si zjednala pre seba vhodné podmienky. 😉