Pre mňa je séria Elvíra paralelný vesmír.
Séria Elvíra bola iná ako Voľný pád, veľmi osobná. Sú tu dve paralely s mojím životom - hlavná postava Zuza a jej spackaný život a Elvíra.
Ako človek, ktorý stretol v živote niekoho takého, ako Elvíra, žil s ním, a čím dlhšie s ním žil a spoznával ho, tým viac zisťoval, že ho vlastne vôbec nepozná; obdivujem vašu schopnosť pretaviť zjav takého človeka do slov.
Ja sama mám problém, čo i len sčasti charakterizovať človeka, ktorý sa vlastne charakterizovať nedá, pretože jeho správanie nezapadá do žiadnej "škatuľky" a je vysoko nepravdepodobné u človeka s jeho statusom a v jeho veku. Ale aj preto, že sú "veci", ktoré keď pomenujete, akoby strácajú na sile, význame. U vás nie.
V celom texte badať vašu schopnosť pomenovať nepomenovateľné, sprostredkovať nesprostredkovateľné (osobitne téma zo Zálesnej do Bratislavy veľmi rezonovala, je to krásne a výstižne podaná alegória, jedna z tém, ktorú často s mojou Elvírou riešime a ktorej som lepšie porozumela aj vďaka tejto alegórii).
Podobne ako Zuzafristakova, som v "neriešiteľnej" životnej situácii, ubitá ako pes, prišla k "Elvíre" (akurát táto je mužského pohlavia 😉), a tiež ma dotyčný veľmi podobne "učil" a začali sa diať "divy". Mala som zimomriavky, jednak z mne dôverne známych stavov, aké zažívala Zuza, v ktorých som sa veľakrát našla, ale najmä zo situácií a dialógov s Elvírou, takmer úplne identických s tými, aké som zažila aj ja s týmto dotyčným, koľko spoločných myšlienok s ním, najmä Elvíry ale aj Zuzy. Vymenovanie všetkého, čo je až k neuvereniu podobné, by zabralo veľmi veľa miesta, a moja recenzia je už tak dosť dlhá, takže to som vypustila.
Táto séria ovplyvnila aj moje zmýšľanie o dotyčnom a vzťahu s ním, napr. som bola frustrovaná z obrovského vekového rozdielu medzi nami, vďaka ktorému je prakticky nemožné pre nás sa začleniť do spoločnosti. Oči sa mi otvorili až pri Elvírinej vete : stará múdra bosorka musí byť najprv stará. Nuž, za "divy" sa platí, a v tomto prípade vekom. Vždy lepšie, ako dušou😁.
Samozrejme, okrem "ezoteriky v praxi" je to aj hodnotné literárne dielo, napínavé, veľmi dobre vykreslenie prostredia aj psychiky postáv a opäť aj návykovosť, t.j. nemožnosť sa od knihy odtrhnúť, ak sa čo i len trochu dá čítať.
Ten dotyčný človek, ktorého prirovnávam ku Elvíre, je zrakovo postihnutý a veľmi by uvítal formu audiokníh (ja by som sa zase potešila klasickej papierovej). Alebo mu celú sériu jednoducho prečítam, lebo je už veľmi zvedavý😁
Ďakujem Helar, séria Elvíra je majstrovské dielo "praktickej ezoteriky" a som nesmierne rada, že som mala možnosť ju prečítať. Verím, že vaša tvorba bude mať pokračovanie (uskromnila som sa, nemusí mať ani vydavateľa, to pokračovanie stačí 😉).
úplne najviac ma rozčuľuje lenivosť iných – lebo si ju zakazujem a pritom ju milujem! Lenže plytvanie drahocenným časom /nemyslím tým relax/ je nenahraditeľná strata.
rozčuľuje ma keď nestíham – keď veci nejdú ľahko a plynulo, lebo chcem naraz stihnúť moc – lebo som nevstala o hodinu skôr aby som to stihla lepšie – vtedy viem zúriť na seba do bledomodra.. a sem tam si to odpyká aj okolie
a potom tie NEFUNKČNÉ PRAVIDLÁ – prečo!? prečo takto zbytočne
U mňa je to s tou lenivosťou veľmi podobné, pridávam k tomu puntičkárstvo, poriadkumilovnosť a veľmi ma rozčuľuje, kedže trávime s mužom teraz oveľa viac času jeho pekne povedané 🙂 „nenajedenosť“ nezdravých jedál, čím viac si to všímam,tým je to horšie i keď sa pokúšam to zmeniť, ale nie vždy sa mi to darí, či skôr nedarí. Pri prvých troch prípadoch je to vec, ktorej opak si veľmi nedovolím, ale pri tej poslednej je to úplne iné, nemám potrebu si nedovoliť sa nezdravo stravovať, ale preferujem skôr zdravší životný štýl. Pravdepodobne je potrebné ísť viac do hĺbky.
Pri opätovnom prečítaní tohto cvičenia som zistila, že pri prvých troch prípadoch ide o vec zakazovania si, ale v poslednom ide o ohrozenie. Rada by som, aby sa zdravo stravoval, cvičil…a prečo? Lebo sa stará finančne o rodinu, je galantný a kopec iných vecí a neviem si predstaviť čo by bolo, keby… Tak asi preto z mojej strany to TERORIZOVANIE ohľadom zdravia.
Dnes som to dotiahla do dokonalosti 😆, rozculilo na moje rozculenie
Inak je to štandardne… demonštrácia moci v prípade kde chýba prirodzená autorita.. na toto zatiaľ nemám spôsob
A ľahkovážny prístup k svojmu zdraviu i iných, kde jednoducho nevysvetlis
Nechci nést odpovědnost za to co dělají ostatní, ale jsou chvíle, kdy mě rozčiluje, když nejednají podle mé představy. To je opičárna, cirkus Fric Opic 🙈🙉🙊.Tak se stávám tvůrcem toho co nechci – beru odpovědnost za jejich věci na sebe. V takovém případě a ve vzácných chvílích uvědomění, můžu vnímat vnitřní monolog kontrolora, nebo přísného soudce. Ale proč to dělám ? Fajn je, že už to dokážu vidět. Nevím, jestli je za tím netrpělivost, tvrdohlavost, puntičkářství, nebo jsem takový nadutec, fakt nevím. Tohle ještě nemám prozkoumané, ale napadlo mě, že to můžou být egoušské výtvory z doby dětství, přetrvávající dodnes.
Objednala jsem knihu Lise Bourbeau na téma pěti základních zranění (odmítnutí, opuštění, ponížení, zrada, křivda), abychom je necítili, stvoříme si ochranné masky (únik, závislost, masochismus, kontrolor, nepoddajnost/přísnost). Zaujalo mě, že se v knize zabývá i tím, jak typy převládajících zranění ovlivňují fyzický vzhled, v druhém díle učí, jak se z toho dostat.
😉Příjemnější i jednodušší je zabývat se tím, když cítím k někomu silnou přitažlivost, vím, že je za tím schovaná nějaká vlastnost, kterou mám oživit v sobě. Nebo, když cítím obdiv k člověku za něco co udělal. Když se mi podaří tu vlastnost oživit u sebe, či tu věc zvládnu taky udělat, přitažlivost zmizí, je fuč.
dnes som valcovala kolegu, ked ma zacal poucovat, ako to predsa len musim ja urobit..v tychto casoch sa chaos stupnuje, kazdy sponuje kde sa da, ziada nezmyselnosti, len aby to mal za 5 min…citim to velmi ako nepohodlie, aj ked robim z domu. A potom moj tiger vyskoci a zacne robit slovny poriadok. Lenze obavam sa, ze keby sedel kolega pri mne, tak ho aj vysticujem…tak veru dnes to mam tak.