Ľudia majú rôznu mieru tolerovania frustrácie. Niektorí sa s frustráciou vysporiadajú hravo, pre iných je to problém: ľahko vybuchujú, reagujú podráždene a berú všetko veľmi citlivo a osobne.
U tohto typu ľudí pomôže nasledovný vnútorný monológ:
Toto príkorie evidentne poškodzuje moje záujmy a nechcem, aby existovalo. Aby som ho však zmenil alebo s ním dokázal ľahšie žiť,
- z pohľadu reality chápem, že to nie je koniec sveta a že by mohlo byť aj horšie. Môžem sa vynasnažiť zlepšiť situáciu. Viem sa rozptýliť a nepremieľať si ju večne v hlave. Viem jej nevenovať pozornosť. Chápem, že ma zlostí, ale nezabije ma!
- z pohľadu logiky nie je nevyhnutné toto príkorie okamžite a bez skúmania prehlásiť za príšerné a absolútne nanič. Nemusím situácii dovoliť, hoci ma rozčuľuje, aby ma odstavila od absolútne každého potešenia, ktoré mi život môže poskytnúť; v mojom živote sú súčasne aj situácie, ktoré sú s odhliadnutím od tejto jednej potešiteľné a príjemné!
- a z pragmatického pohľadu si uvedomujem, že ak situáciu označím ako neúnosnú, bude ma len zbytočne vytáčať, bude ma nekonečne rozčuľovať a bolieť a nič z toho ju aj tak nezlepší. Zlostenie sa ešte nikdy nič nezmenilo; miesto toho, aby mi pomohlo cítiť sa aspoň trošku lepšie, budem sa cítiť oveľa horšie, budem horšie reagovať a moje reakcie môžu situáciu ešte vyostriť a zhoršiť.
Nahrajte si ho a počúvajte ho tak často, ako to len ide, až kým sa vám nezautomatizuje a nezačnete na veci reagovať v súlade s ním.