Otázka na Bashara: „Tu, na Zemi, majú ľudia problém robiť prácu, ktorú chcú robiť…“
Bashar: „To preto, že nie sú sami sebou. Keď si viac v svojom strede, prevezme žezlo synchronicita. Je to automatický, samočinný organizačný mechanizmus. To je spôsob, akým pôsobí. A pokiaľ nepôsobí, tak to značí, že sa snažíte donútiť ju pôsobiť.
Miesto toho jej umožnite pôsobiť tým, že ste sami sebou, a nechajte sa niesť prúdom. Vaše konanie vtedy stráca úpornosť. Budete konať, ale súčasne vás ponesie vlna. Prestanete míňať svoju energiu, ale ju budete naopak zbierať a zvyšovať.“
Kým nastavujeme svetu našu výkladnú skriňu, nie sme to autentickí my, ale nejaká nafejkovaná verzia toho, čo si myslíme, že urobí okolitému svetu dobre a nám prinesie výhody. Lenže mnoho z tých vibrácií, ktoré svetu otŕčame, nie je reálnych; sú to len odpozorované prejavy, za ktorými nestoja skutočné postoje. A tak, keby nám aj synchronicita doniesla do cesty patričnú príležitosť, bude nám chýbať schopnosť 1. všimnúť si ju a 2. využiť ju.
Čo je vlastne „synchronicita“? Je to prejav, že sa naša energia zosynchronizovala s energiou okolo nás a vytvára svoje prejavy. Tvoríme situácie tým, kto sme. Hovoríme tomu aj „šťastná náhoda“ alebo „šťastná súhra okolností“, alebo len „šťastie“. Ale nie – nemáme šťastie, to sme sa len zosynchronizovali s prostredím a tým pre nás vznikla cestička, po ktorej sme túžili.
Všimnite si, ako sa okolo vás skladajú okolnosti, keď ste celkom uvoľnení a na nič sa nehráte. 🙂 Naša obvyklá „hra“ je hra pred svetom. Ale skúste ísť o úroveň vyššie a skúste ukázať Univerzu, kto skutočne ste – ale pokiaľ sa dá, tak najprv ošetrite svoje predsudky, nevraživosti, strachy a svoj „tieň“, aby neskresľovali vašu vibráciu a tým aj vaše zhmotňovanie.