Našla som citát z knihy The Afterlife of Billy Fingers, čiže Posmrtný život Billyho Fingersa, čo je vlastne zbierka channelovaných informácií, ktoré Annie Kagan dostala od svojho zosnulého brata. Tento jeden ma nesmierne oslovil, pretože je čosi ako spojovací most medzi ezo zástancami karmy (kam nepatrím) a mojím toltékmi poznačeným prístupom:
„Tvoja duša sa nikdy neinkarnuje úplne. Kým si v svojom tele, súčasne existuješ aj na vyšších dimenziách. A spirituálne hľadanie je celé o tom, prekročiť rámec svojej fyzickej existencie.“
Takto nejako to vnímam aj ja – bez tej sebadôležitosti obsiahnutej v tom, že sme unikátna duša, ktorá je taká dôležitá, že prežíva aj naprieč životmi a stále sa „re-inkarnuje“… V mojom vnímaní sme energia rozťahaná cez všetky vrstvy existencie, pozornosťou fokusovaná do určitého miesta v hmote a tam robiaca to, čo dokážeme, aby sme sa tam cítili ako-tak dobre… A tento citát Annie Kaganovej mi umožňuje vnímať to presne tak.
A prečo je to pre mňa dôležité? Kvôli veci, ktorej sa v poslednom čase veľmi intenzívne venujeme – channelingu, šamanskému putovaniu, snívaniu a iným formám kontaktu s tým mimo-fyzickým „zvyškom z nás“… Niekedy majú ľudia v kurzoch problém pochopiť, že hovoria sami so sebou a nie s anjelom XY, anjelom YZ a anjelom ZX… To preto, že ešte cítia potrebu veci deliť a škatuľkovať a vnímať oddelene – a to je absolútne v poriadku a potrebné na to, aby začali skúmať a vytvárať si vzťah k tomu mimohmotnému „zvyšku z nás“! Tiež som nebola v svojich začiatkoch iná… a predpokladám (hoci by som po toltécky nemala 😛 ), že len čo ten vzťah bude vytvorený a pevný, začnú sa škatuľky rušiť, až nakoniec z toho zostane nie „ja“ a „vy“, ale „my“ – a dúfam, že to je presne ten bod, kam máme dospieť…
A keď už dnes hovorím o channelingu a tom „zvyšku z nás“, tak naša knižka Návrat k sebe cez channeling ide do cieľovej rovinky a v máji už bude prístupná verejnosti!