Negativita, hlavne negatívne emócie, pre nás predstavujú problém… Pritom zabúdame, že aj negatívne emócie sú len hláška o tom, že niečo v našom vnútri si zasluhuje pozornosť! Často sa tvárime osvietenecky a nepripúšťame, že by sme nejaké negatívne emócie cítili – potláčame ich, premenovávame ich, vytesňujeme ich. Ale keď vám v aute svieti kontrolka, že nemáte benzín, tiež ju nepremaľujete na niečo iné alebo neodpojíte, aby vás „neurážala“! Emócie – rovnako tie pozitívne i tie negatívne – sú ako päťročné dieťa. Keď k vám príde, ťahá vás za rukáv a chce vám niečo povedať, ako sa zachováte? Nepoviete mu „teraz nie“, pretože ak by ste to spravili, bude sa dožadovať ešte viac… a to je presne to, čo urobia aj naše neuznané emócie!
V najbližších troch dňoch sa pozrieme na to, čo s negatívnymi emóciami robiť.
1. Nech už cítite akúkoľvek emóciu – hnev, smútok, sklamanie, strach – nájdite si zdravý spôsob, ako ich vyjadriť
Nesnažte sa svoju emóciu potlačiť; prijmite ju ako signál, že vás práve upozorňuje na niečo, na čom vám záleží, a pohľadajte pre ňu nejaké rozumné vyjadrenie.
Toto môže byť problematické pre citlivých ľudí – nechcú svojimi emóciami zaťažovať okolie. Ja som takto dopadla nedávno. Motkala som sa okolo niektorých tém pol roka a nevyjadrovala som sa k nim, len aby som kámošku nezaťažila svojou „nedôstojnou emocionalitou“ 😛 – a tak sme sa témam vyhýbali, len aby sme o pol roka neskôr zistili, že máme na veci rovnaký názor! Aj ona totiž patrí k tým citlivým a nemienila svojou emóciou zaťažovať mňa… a tak sme ohľaduplne čušali a v našom vnútri to medzitým kvasilo. 🙂
Takýto prístup je vysoko nezdravý. Človek sa snaží zažrať negativitu do seba a svetu nastaviť príjemnú tvár miesto toho, aby dal najavo, že ho niečo sťahuje nadol. Potláčané emócie jedného dňa vybúšia na povrch a prejavia sa oveľa intenzívnejšie, než je normálne, alebo ak ich dlhodobo potláčame, môžu viesť k depresii, panike či letargii.
Takže nech už cítite čokoľvek, nájdite si spôsob, ako to vyjadriť. Ak nechcete zaťažovať iných, skúste o tom písať do denníka, alebo to napíšte na kus papiera a ten odhoďte. Prípadne to vykričte zo seba v lese alebo v prázdnej miestnosti, kde to nikto nezačuje. Alebo plačte. Plač z tela vyplavuje všetky tie toxíny, ktoré stres produkuje, takže sa vám uľaví.
Alebo, ak máte rozumnú kámošku 😉 , posťažujte sa jej – korunka vám z hlavy nespadne. 😉